DNES JE PONDELOK, 28.04.2025, MENINY MÁ JARMILA , BLAHOŽELÁME!

Z činnosti Pravňanského zväzu žien

Volejbalový zápas:

                Na futbalovom ihrisku sme sa stretli 9. septembra vo volejbalovom dueli s hráčkami z Kanianky. Zápas sa konal pod záštitou Únie žien Slovenka a preto ako hosť sa ho zúčastnila p. Šeligová. Rozhodcu  nám robil ten najpovolanejší: starosta – Ing. Balčirák. A asi sme poslúchali, lebo počasie bolo prenádherné. Mali sme trošku obavy ako všetko dopadne nielen po hernej stránke, keďže tých tréningov  bolo málo, ale aj po organizačnej, lebo  v Kanianke sme boli po minulé roky veľmi spokojné. Bolo jasné, že hráčky z Kanianky sú favoritkami a preto nás porážka s dobrým súperom až tak nemrzela. Po zápase sme si posedeli v kultúrnom dome, kde členky výboru pripravili malé občerstvenie a vyhodnotili sme zápas. Na záver sme si dali záväzok, že na budúce leto sa lepšie pripravíme, aby sme z odvety vyšli víťazne mi. Aj keď  je pravda, že z tohto zápasu sme vyšli víťazne všetky ktoré sme reprezentovali Pravňanský zväz žien, ale aj tie ktoré zabezpečovali zápas organizačne.

Výstup na Kľak:

       Dňa 23. septembra sme zorganizovali výstup na Kľak v spoločnosti rodinných príslušníkov. Všetci , ktorí mali záujem o trošku pohybu sa odviezli miestnou dopravou na Fačkovske sedlo, kde sme mali „základný tábor“. Odtiaľ sme sa vybrali na Kľak. Počasie sme mali nádherné, slnečné  a stretali sme len príjemných usmiatych ľudí. V príjemnej spoločnosti aj cesta ubiehala rýchlejšie. Po dosiahnutí „vrcholu“ sme si oddýchli, pokochali sa scenériou a naozaj bolo čo obdivovať. Máme malú, ale krásnu krajinu. Cesta nadol bola miestami namáhavejšia ako nahor. Ale v základnom tábore nás čakal náš kuchár s pečenými klobásami a inými dobrotami. Vtedy sme všetci zabudli na únavu, ale aj na diéty a podobné nepodstatné veci. Sedeli sme na slniečku a čerpali energiu, debatovali aj s tými ktorí si netrúfli na výstup, ale prišli aspoň pozrieť. S posledným autobusom sme odchádzali domov.  Unavení, ale oddýchnutí a s veľmi dobrými pocitmi, že sme spravili niečo nielen pre svoje telo, ale strávili sme čas s priateľmi a to sa ničím nedá nenahradiť. Preto môže byť každému ľúto, kto s nami nebol.


AUTOR: Výbor PZŽ
Uverejnené: 09.11.2006 16:20