| BÁSEŇ: Ružové ráno |
Ružové ráno objalo všetky končiare našich hôr,
Pohladilo dušu i vrcholce smrekov,
k nebu zdvíham svoj zrak a chcel by som čím skôr
vsať do seba silu dávnych, dávnych vekov.
Nevýslovné blaho zo srdca vyviera,
keď božský pokoj vládne v našich horách krásnych,
spev vtáctva, šum riavy, keď v dolinách spieva,
v také ráno bývam veľmi, veľmi šťastný.
Pod krídlami leta náš návrat do detstva taký nežný, milý,
keď v hlbokých úbočiach jazera sa čeria
a večer, keď ustatý deň usínal s nimi,
aj slnko, keď šlo spať, stíchli háje, nivy.
Keď z nekonečných diaľav spln luny ožiari
bralá i doliny, roviny aj polia,
duša kypí šťastím, sťa by pri oltári,
keď zas ružové rána naše hory zdobia.
Autor: Jožko Húska, člen KD Limba Poprad
| ||
