| SPEVOM K SRDCU |
Keď sme v roku 1989 na jeseň začali s nácvikom piesní, bolo nás osem. Pamätám si, že sme pred členmi vystúpili v deň mikulášskeho posedenia. A tak aj v nasledujúcich rokoch, už pod názvom „Jesienka“, sme každý mesiac v roku obohacovali klubové posedenia. Najskôr to boli piesne ľudové a národné. Program, ale i piesne, sme si pripravili vždy k danej udalosti, dianiu, histórii. Počet žien – speváčok sa zvyšoval a v súčasnosti je nás dvadsať. Každý týždeň dve až tri hodiny venujeme nacvičovaniu piesní, ktorých máme úctyhodný počet. Neskôr sme preberali známe piesne, interpretované v médiách, piesne slovenské, české, poľské, nemecké, rómske. Vtedy sme boli jediný súbor z radu dospelých. Bohužiaľ, rozlúčili sme sa so štyrmi speváčkami, ktoré odišli do „speváckeho nebíčka„.
Okrem vystupovania na domácej pôde spevácka skupina reprezentovala Klub dôchodcov v obci, napr. pri príležitosti MDŽ, MDD, na jarmoku a pod. V rámci „Mesiaca úcty k starším“ vystúpila napr. v kultúrnych domoch v Bojniciach, Kanianke, Lehote pod Vtáčnikom, Kľačne a Zemianskych Kostoľanoch. Neodmietli sme pozvania spevom pozdraviť jubilujúcich v ich domácnostiach. Naše vystúpenie bolo zvlášť náročné pri poslednej rozlúčke člena klubu.
O našej existencii sa dozvedelo Slovensko po nahrávke v Slovenskom rozhlase. O vystúpenie Jesienky požiadal napr. tunajší výrobca Betex či Okresný úrad v Prievidzi. Rady sme vystúpili pre KD, ktorý nás navštívil a naopak. Zvlášť vydarený spev znel z našich hrdiel v rímskokatolíckom kostole v Levoči a Trnave. Chrámová akustika je naozaj vynikajúca.
Postupne sme nacvičovali náročnejšie piesne a skladby, ako napr. „ Aká si mi krásna“, „Kde je tá krásna krajina“, „Zbor židov „. Trúfli sme si aj na inojazyčný prejav. Zvyčajne sme mali úspech, čo dokumentovali napr. odmeny od starostu obce Kanianka, vecné odmeny od organizátorov Hornonitrianskeho osvetového strediska a obce Zemianske Kostoľany a diplomy za prezentáciu voľnočasových aktivít.
Od speváckych vystúpení sme pomaly prešli ku krátkym kultúrnym formám. Február je vždy v znamení fašiangov. V oblečení sa fantázii medze nekladú. Presvedčí sa o tom každý, kto nazrie do fotoalbumu. Na prehliadku súborov v Zemianskych Kostoľanoch sme pred dvoma rokmi prihlásili humorné vystúpenie „Pytačky“. Minulý rok sme obdržali osobitnú cenu od riaditeľky HNOS v Prievidzi za vydarenú „Módnu prehliadku“. Tento rok by sme rady predviedli niečo zo života Rómov.
Za milú povinnosť každý rok považujeme pozdravenie členov klubu, ktorí sa dožívajú životných jubileí. Vystupujeme v rámci krátkeho kultúrneho programu v obradnej miestnosti OcÚ. Oslava pokračuje v klubových priestoroch, kde zaspievame každému pieseň, ktorú má rád.
Členovia výboru starostlivo vyberajú aj iné formy kultúry, napr. prednášky z kultúrnosociálnej alebo zdravotnej oblasti. A hoci sme už dávno vyšli zo školy, „ opakovanie je matkou múdrosti „. Pripomíname si spisovateľov, básnikov, známe osobnosti z minulosti, čítame úryvky z ich diel a recitujeme básne. V rámci zájazdov sa vždy zastavíme pri rôznych pamätníkoch.
Teší nás, že na území našej obce je v súčasnej dobe už niekoľko súborov. Pred 16 rokmi sme síce boli mladšie, ale zatiaľ nám vek nebráni venovať sa tejto ušľachtilej záľube. Len aby sme boli zdravé – to si prajeme zo všetkého najviac.
Marta Filová
| ||
