DOBRÉ SLOVO K SVIATOČNÉMU STOLU

NÁVRAT

    Rok sa s rokom stretol a čas s časom. Ako tá rozprávka ide ďalej. V uzlíku z domova mamine voňavé koláče. Taký obraz Vianoc si pamätá väčšina z nás z detstva. Cez dávne detstvá snehom zapadlé blízko povzdychu. Sneží nám v duši a my ako v zrkadle vidíme sa v tichu.
    Posvätná to chvíľa zdobená orechmi a červenými jabĺčkami, žmurkajúcim svetlom sviečok, voňavou jedličkou. A nemusí tam byť vždy veľký balíček v zlatom papieri ...
    Tie najvzácnejšie dary sú skryté pohľadu, no srdcu blízke. V tomto čarovnom čase Vianoc preniká k nám magické svetlo betlehemskej maštaľky. Ak sa cezeň pozrieme, vidíme hlbšie do seba. Nech nielen na Vianoce je srdce čisté od lásky.
    Naša ľudská podstata stvorená je na obraz boží. Naše každodenné cesty nech sú teda hľadaním lásky, tepla a svetla. Ak ich máme, dokážme sa s nimi podeliť. Najsmutnejšie sú opustené detské oči. Otvárajú  pribuchnuté a uzamknuté dvercia našich sŕdc. Dobre sa okolo seba poobzerajme. Kde chýba láska, kde je niekto bezmocný a už nemá síl, aby nás požiadal o pomoc.
    Prichádza čas, ktorý nás núti zastaviť sa, spokornieť, kľaknúť na kolená a uvedomiť si veci, na ktoré po celý rok nebol čas. Lebo sme museli pracovať, aby sme mali nové auto, nový počítač, pripojenie na internet, exotickú dovolenku a tak by sme mohli pokračovať ešte veľmi dlho.
    Kedy sme naposledy prečítali deťom rozprávku, zavesili na stromček obyčajný orech a to čisté zdravé jabĺčko, upiekli voňavý chlieb z detstva -  z kôrkou rokov na vrchu a mäkkou striedkou srdca vo vnútri.
    V prichádzajúcich Vianociach sú nám tieto hodnoty ponúknuté ako dar. Obdarujme sa navzájom. Dajme deťom pocit domova, opusteným lásku, strádajúcim chlieb, pomôžme, ak nás niekto o to požiada. Usteľme dobru a láske v našich rodinách a na stôl položme toľko cibule, aby každý mohol plakať od radosti ...

Dobré slovo nielen k sviatočnému stolu.