| Mladší futbalisti z Nitrianskeho Pravna |
Aj v našej šatni po zápase znelo známe ciky – caky, ciky – cak
Tento známy pokrik znel už aj v šatni mladších futbalistov z Nitrianskeho Pravna a to až devätnásťkrát v tejto sezóne.
Spomínam si na predchádzajúci rok, keď výhra bola len prianím mojich hráčov. Aj napriek tomu, že sme často prehrávali, chlapcov to neodradilo od trénovania. Bolo mi ich však ľúto. Najmä vtedy, keď sa ma pýtali, či im viem povedať, kedy si aj oni, ako súper, zakričia ten známy víťazný pokrik. Ja som im na to odpovedal, že ak budú poctivo trénovať, dočkajú sa.
V predchádzajúcom ročníku sme sa len hľadali. Mojou snahou bolo nájsť tú správnu partiu chlapcov, ktorí sú odhodlaní učiť sa základy futbalovej abecedy. Keď som prebral mladších žiakov po pánovi Jaškovi, ktorý sa podujal na túto neľahkú úlohu, potreboval som čas na doplnenie hráčov. Tie prehry a posmešky, ktorých bolo viac ako dosť, ich nemotivovali, ba naopak, vytvárali akúsi bezbrannú bezmocnosť, proste nedalo sa nič robiť. Mohli sme trénovať od rána do večera, aj tak sme na súpera nemali. Zdalo sa mi, akoby nám chýbali v Nitrianskom Pravne talentovaní žiaci. Mal som pocit, že sú všade okolo, len nie u nás. A to som sa mýlil. Zrazu som mal hráčov na tri družstvá a ešte k tomu s veľkým srdcom pre túto hru. Ak niekto tvrdil, že mi ich zoberie počítač alebo internet, tak sa veľmi mýlil. Je totiž dôležité si uvedomiť, že pohyb je súčasťou života a hra a víťazstvo v nej je motivačným činiteľom, ktorý ich vedie vpred.
Poctivým prístupom mojich zverencov počas školského roka, ale aj cez letné, zimné aj jarné prázdniny, sme „natočili“ z futbalovej abecedy veľmi veľa hodín, ktoré zanechali stopy aj na ich futbalovom umení.
A zrazu po roku sme objavili, dovolím si tvrdiť, aj futbalové talenty. Určite budeme počuť mená ako Vetrák Roman, Pekár Paľko, Filkorn Michal, Haluš Štefan, Šnírer Richard, Balčirák Peter. K víťazstvám však napomohli aj ostatní – Boško Tomáš, Pavlíček Tomáš, Pročka Tomáš, Lichner Patrik, Pekár Marko, Češek Ján, Jaško Martin, Valentín Marián, Valentín Adrián, Luščák Ján, Čičmanec Adam, Baláž Roman, Henzel Tomáš, Habšuda Dušan, Sláviček Karol, Hurajt Ondrej. Pochvalu si zaslúžia všetci, veď ich futbalové srdiečko bilo pre družstvo z Nitrianskeho Pravna a každý z nich určitým dielikom napomohol k dobrým výsledkom.
Čo dodať na záver – nebolo až také dôležité, koľko bolo víťazstiev a aké bolo skóre, ale to, že sa vytvoril dobrý kolektív chlapcov, ktorých futbal baví a majú snahu napredovať. Preto si myslím, že o budúcnosť žiackych kolektívov sa obávať nemusíme. Ak to budeme robiť s láskou a úctou k žiakom, aj z ich strany bude záujem a chuť učiť sa futbalovému umeniu a potom bude aj z ich šatne častejšie znieť známe ciky – caky, ciky – cak.
Mgr. Kiripolský Milan, tréner mladších žiakov
| ||
