Z PERA PÁNA SOĽAVU

NÁVRAT

     Jozef Murgaš sa narodil 17. februára 1864 v Tajove. Bol priekopníkom a vynálezcom rádiotelegrafie. Otec Ján /1835 – 1911/ bol roľníkom. Matka Zuzana, rodená Slamková v/ 1840 – 1904/ sa vzorne starala o mladého Jozefa. Vychovávala ho v kresťanskom duchu. Jozef Murgaš navštevoval gymnázium v Banskej Bystrici. V rokoch 1880 – 1882 študoval v bohosloveckom seminári v Bratislave. V rokoch 1882 – 1884 v Ostrihome. Pri štúdiu bol od domova, od milovaných rodičov, často uvažoval, ako by bolo dobre, keby sa mohol s nimi rozprávať na diaľku. Žiaľ, taký prístroj nik nevymyslel. V rokoch 1884 – 86 študoval teológiu v Ostrihome, kde sa s mimoriadnou intenzitou venoval štúdiu elektrotechniky, ktorá ho zaujala. Teológiu vyštudoval v r. 1886 – 88 v Banskej Bystrici.
     Murgaš obdivoval maliarov, najmä sakrálne fresky a obrazy. Svoje skice ukazoval spolužiakom, ktorí ho nabádali, aby ďalej maľoval. Jeho talent postrehol aj významný slovenský maliar Dominik Skutecký / 1849 – 1921 / žijúci v Banskej Bystrici, ktorý ho  nabádal študovať maliarstvo. V roku 1888 bol vysvätený za kňaza. V rokoch 1889 – 90 študoval maliarstvo v Budapešti. Murgašov profesor Mihály Mukácsy rýchlo postrehol, že Murgaš sa vyhýba kresbám, ktoré by zobrazovali maďarské dejiny. Murgaša priťahovali sakrálne témy a slovenské hory. Kreslil také osobnosti z histórie, akými boli Pribina, Koceľ, Rastislav,  sv. Cyril a sv. Metod, kráľ Svätopluk a sv. Maurus jeho obľúbenec. Murgaš prišiel s Munkácsym do konfliktu. Prestúpil na akadémiu výtvarného umenia do Mníchova, kde našiel dostatok porozumenia.
 V roku 1903 opustil Mníchov, trápil sa  o zdravie svojej matky, ktorá koncom tohto roku zomrela. Bol kaplánom v Dubovej, Slovenskej Ľupči a v Chrenovci. O Murgašovi prostredníctvom budapeštianskych úradníkov išiel chýr, že je zaťatým panslávom. Pretože ho prenasledovali, emigroval do USA. Usadil sa vo Wilkes – Barre, kde pôsobil ako kňaz. Intenzívne sa začal zaoberať rádiotelegrafiou.
      Vo Wilkes – Barre vtedy žilo šesťdesiatpäť slovenských baníckych rodín. O krátky čas tam už bolo vyše tristo slovenských rodín, teda vyše dvetisíc obyvateľov. Pre veriacich zriadil školu, telocvičňu, športové ihriská. Vybudoval novú školu, slovenský kostol a knižnicu. Na fare zriadil elektrotechnické laboratórium. V oblasti bezdrôtovej telegrafie získal v USA dvanásť patentov!
      Bol najúspešnejším slovenským vynálezcom! V amerických novinách v Pennsylvánii v roku 192O písali o Jozefovi Murgašovi ako o slovenskom Leonardovi da Vinci.
      Murgašove vynálezy mali značný význam pre americkú a svetovú rádiotelegrafiu. Za najcennejší patent považujú odborníci v oblasti rádiotelegrafie Murgašov vlastný systém vysielania a prijímania signálov, ktorý nazval tónsystém. Pomocou tohto vysielača v roku 1905 úspešne telegrafoval z Wilkes – Barru do Scratonu na vzdialenosť tridsať kilometrov. Potom do Broklynu vzdialeného až dvesto kilometrov. Američania vtedy hovorili, že že tento pokus je veľký priekopnícky čin slovenského kňaza a vynálezcu.
      Murgaš bol účastníkom spoločnosti Universal aether telegraf Co, už aj preto, aby získal finančnú podporu. Postavil šesťdesiat metrov vysoké anténové stožiare drevenej konštrukcie. Anténové stožiare však zničila víchrica a zapríčinila aj zánik účastníckej spoločnosti.
      Murgašovu prácu ostro sledovali aj ďalší priekopníci bezdrôtovej telegrafie Braaly a Marconi, ktorí boli na rozdiel od Murgaša aj obchodníci. V roku 1917 USA vstúpili do vojny a zakázali súkromné rádiotelegrafické stanice.
      V roku 1918 sa Jozef Murgaš stal signatárom Pittsburghskej dohody. Domnieval sa, že tým správnym štátnym útvarom pre Slovensko je ČSR. Znechutený podrazmi v USA sa v roku 1920 vrátil na rodné Slovensko, netušil aké ťažkosti ho čakajú doma. Chcel učiť na vysokej škole v Prahe, nepochodil, odmietli ho na pokyn T.G. Masaryka. Potom sa uchádzal o miesto stredoškolského profesora na banskobystrickej priemyslovke. Riaditeľ školy Murgašovi doporučil, aby si napísal žiadosť o prijatie na Ministerstvo školstva do Prahy, kde môžu rozhodnúť. Odpoveď prišla: „Protože nemáte potřební kvalifikaci, vaši žádosti nelze vyhověti.“ nešťastný Murgaš sa vrátil do Wilkes – Barru k svojim farníkom. Venoval sa maliarstvu a prírodovede. Z ciest po USA a iných kontinentoch napísal a zhromaždil zaujímavú cennú prírodovedeckú zbierku, ktorú po jeho smrti neprajníci zničili. Prispieval do amerických a slovensko-amerických novín odbornými článkami, zaujal mnohých vedeckých pracovníkov v oblasti rádiotechniky.
      Vydával a redigoval katolícky týždenník v slovenskom jazyku, humoristický časopis Šašek. Bojoval za národné povedomie Slovákov doma i v Amerike, čo mnohým politickým úradníkom nebolo po vôli. V roku 1929 uverejnil v newyorskom denníku článok „ Z mojich skúseností.“ Je to autobiografia autora so všetkými zložitými ťažkosťami jeho života. Smútil za svojím domovom, rodiskom. Kňaz a vynálezca, ktorého doma neocenili, odmietli.
      Jozef Murgaš zomrel 11. mája 1929 vo Wilkes-Barre. Neustále však túžil byť doma na Slovensku medzi svojimi. Žiaľ, jeho telesné pozostatky odpočívajú ďaleko od milovanej rodnej zeme.