| ZO ŽIVOTA NAŠEJ ŠKOLY |
Starý rok si už pomaličky pred mesiacom podal ruky s novým, ale v každom z nás ešte doznievajú spomienky na najkrajšie sviatky roka Vianoce. Pohrávame sa so spomienkami a v pamäti si vybavujeme príjemné nedávne chvíle. Skôr ako sme zasadli k prekrásne prestretým štedrovečerným stolom, museli sme zdolať poslednú prekážku v podobe nekonečne sa ťahajúcich dvadsiatich troch decembrových dní.
Do obdobia darčekov a obdarovávania naši žiaci vhupli o čosi skôr, už 22. novembra. Týmto dňom sa začala zbierka vypísaná každoročne Červeným krížom pod názvom: „Darček pod vianočný stromček, alebo symbolická 1,- Sk pre deti v detských domovoch“. Zbierka trvala už od spomínaného 22. novembra do 6. decembra, kedy jej výťažok 1 678,- Sk bol doručený na pobočku Červeného kríža v Prievidzi. Za peňažné čiastky, ktorými ste prispeli prostredníctvom vašich – našich detí, vám ďakujeme v mene detí, ktorým boli určené.
Či sme malí a či starí, každý jeden z nás sa poteší ak si na sv. Mikuláša nájde nejakú maličkosť v topánke. Je samozrejmé, že najviac sa na sladké prekvapenie tešia tí najmenší.
6. decembra, na deň sv. Mikuláša, prišla škola s nápadom, odštartovať snáď v budúcnosti aj tradíciu, v podobe školy plnej sv. Mikulášov. Myšlienka nápadu spočívala v tom, že deti prinesú z domu svoju hračku a darujú ju deťom žijúcim v Detskom domove Bojnice. Hračky síce nenahradia láskavú náruč mamy, či káravý ale kamarátsky pohľad otca, ale aspoň na malú chvíľu zaplátajú obrovskú ranu, ktorú im spôsobili blízky ale zároveň tak vzdialení „rodičia“. Z pôvodného zamýšľaného jedného týždňa zbierky, nakoniec boli skoro tri. Hračky sme zbierali od 6. do 22. decembra. Nazbierali sme ich poriadnu „kopisko“, ktorú sme uchovávali v zborovni školy. Musím priznať, že ešte aj učitelia a pani upratovačka, ktorá má na starosti uvedenú zborovňu, so záujmom pozorovali narastanie tejto podivnej skládky. Neraz sa pristavili a „kontrolovali“ funkčnosť a využiteľnosť jednotlivých hračiek. Každá predajňa hračiek by mohla byť na taký široký sortiment právom hrdá. Hračkový náklad sme 22. decembra odviezli do detského domova. Tu nás pri dverách vítal malý hlúčik štebotajúcich malých deťúreniec, s kopou zvedavých otázok. Z pootvorených dverí susediacej izby vykúkalo pár zvedavých tváričiek. Ich majitelia, podľa slov vychovávateľky, patrili deťom, ktoré mali v tej chvíli obývať postieľky, do ktorých ich vtlačila na šťastie už odchádzajúca choroba. Ako všetky deti, aj tieto boli zvedavé čo sme im priniesli. My sme však náš náklad odovzdali vychovávateľke, s ktorou sme na seba len tajnostkársky žmurkli. Po letmom pohladení vláskov okolostojacich zvedavcov sme odchádzali preč.
Komu by sa už len chcelo učiť a k tomu ešte pred Vianocami! Do školy sa však hneď kráča lepšie, keď okrem toho večného otravného učenia, sa robí aj čosi iné. Takto nejako by asi znel komentár našich žiakov k príprave už tradičnej vianočnej akadémie. A veru s jej prípravou začali aspoň poniektorí o čosi skôr. Iní ako je dobrým zvykom to odložili klasicky na poslednú chvíľu. Výsledok oboch skupín však stál zato. Premiéry sa konali pre 1.– 4. ročník 21. decembra a pre 5. – 9. ročník 22. decembra. Obrovským potleskom boli odmenení všetci účinkujúci. Hviezdny úspech však slávili predovšetkým naši deviataci. Ich vystúpenie by mohla smelo odvysielať nejedna komerčná televízia na Slovensku. Podľa slov niekoľkých prítomných rodičov, súrodencov či priateľov, bolo škoda, že sa vystúpenia nemohli zúčastniť všetci rodičia. Veľká väčšina by si úspech svojej ratolesti určite vychutnala s veľkou radosťou a hrdosťou. Kto vie, možno vianočná akadémia 2005/06 bude mať viacej pozvaných divákov. Dovtedy na nás čaká ešte poriadny kus práce.
Hovorí sa ako, na Nový rok, tak po celý rok. Preto aj naša základná škola vykročila rezko do nového roka. Okrem tradičného hektického kolotoča okolo uzatvárania polročných známok, sme pre našich najmenších žiakov pripravili v spolupráci s Obvodným oddelením policajného zboru v Nitrianskom Pravne besedu. Zameraná bola na dopravnú výchovu a trestno-právne dôsledky správania sa maloletých. Podľa spontánnych reakcií prváčikov to bola paráda! Prváci a druháci dostali odpovede na množstvo svojich otázok a obom pánom policajtom dali poriadne zabrať. Niekoľko odvážlivcov malo možnosť vyskúšať si nepriestrelnú vestu, ktorej hmotnosť bola vo viacerých prípadoch väčšia, ako mal malý odvážlivec. Čerešničkou na torte však určite pre prítomných žiakov, ale nie len pre nich, podľa zvedavých tvárí v oknách, bolo spustenie majáku a sirény na policajnom aute. Ako málo stačí k detskej radosti. Staré pravidlo bolo zase potvrdené. Besedy s policajtmi sú pripravené aj pre vyššie ročníky. Tie si však na ne musia ešte chvíľku počkať. Dúfame, že sa nenechajú zahanbiť a pripravia si aj oni množstvo zaujímavých otázok, na ktoré im páni policajti určite radi odpovedia. Za prvú uskutočnenú besedu by sme sa aj touto cestou chceli ďakovať Obvodnému oddeleniu policajného zboru v Nitrianskom Pravne a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu.
Ako vidno škola v Nitrianskom Pravne naozaj žije. Dokazuje to nie len krik detí, občas hraničiaci s možnosťou poškodenia ušného bubienka ale predovšetkým aktivity, ktoré napĺňajú jej podstatu.
Vzdelávať, vychovávať, ale vedieť sa aj zabávať.
| ||
