| Výstava Pravnianskej výšivky "ČAROVANÉ IHLOU" - 29.1.2005 |
Nitrianske Pravno sa pravdepodobne zapíše zlatými písmenami do histórie vyšívania na Slovensku. Dokladom toho je úsilie účastníkov Kurzu tradičných techník, ktorý sa úspešne realizuje v tejto lokalite v posledných rokoch. Ak vlani sme v rámci Zimných slávností Hornonitria realizovali výstavu Pravňanská výšivka, ktorá predstavila jednotlivé druhy vyšívačských techník, dochovaných na tradičnom odeve, tentoraz sme siahli iba po jednej z nich a prezentujeme výrobky, ktoré vyčarovala ihla.
Sieťovanie alebo v našom prostredí známe aj ako necovanie patrí k starobylým technikám.
Najstaršie doklady o zhotovovaní sieťovaných textílií pochádzajú zo starovekej Perzie. Nálezy závaží z rybárskych sietí, ale aj kostených a kovových sieťovacích ihiel na našom území dokumentujú zhotovovanie nielen sietí na lov, ale aj jemnejších textílií už v čase Veľkej Moravy, teda v období 8.-9. storočia.
Už v období 15. storočia sa sieťovanie rozšírilo v európskych krajinách, z Talianska prešlo do Francúzska. Španielska, ďalej do krajín severnej Európy a samozrejme aj do Uhorska, ktorého súčasťou v tom čase bolo i Slovensko. Sieť zhotovená z textilných nití sa uplatňovala najmä na honosných odevných a bytových textíliách vyšších spoločenských vrstiev.
Ženy nosili sieťované a vyšívané čepce, závoje, prepychové zástery so sieťovanými vložkami, košele so sieťovanou obrubou . V interiérových doplnkoch sa sieť uplatnila najmä na obrusoch a rozmanitých drobnostiach k stolovaniu, ale aj na posteľnej bielizni -obliečky na vankúše., plachty a podobne. Takmer vo všetkých cirkvách sa v obradovom textile využívala sieťovaná čipka. Široké antependiá, prestieradlá na oltár, menzu a kazateľnicu, prikrývky na kalich i liturgické odevy (alby a rochety) zdobila vyšívaná sieť.
Najväčšiu skupinu textílií, na ktorých sa uplatňovala sieť, tvoria veľké obrusy a prestieradlá. Štvorcové vyšívané siete sa buď šachovnice všívali alebo umiestňovali sa do stredu veľkých obrusov a prikrývok.
V polovici 17. storočia sa výšivka na viazanej sieti začala objavovať medzi textilnými technikami používanými nižšími vrstvami spoločnosti. Dedinské ženy sa s technikou vyšívanej sieti stretli na panských dvoroch a v kláštorných dielňach a postupne ju zjednodušovaním a štylizovaním preniesli sieť aj na vlastné odevné súčasti.
V 18. a 19. storočí zaznamenávame rozkvet ľudového sieťovaného textilu. Známe sú doklady zo Spiša, Krupiny, Nitrianskeho Právna, Cičmian, Prenčova, z obcí Dolnej Oravy, Liptova, ale aj Zvolena, Bratislavy a ďalších lokalít. Iniciatívou Spolku Izabela sa technika vyšívanej siete rozšírila aj v ďalších oblastiach napr. v neďalekých Bánovciach nad Bebravou a pretrvala, až do polovice 20. storočia, kedy ju nahradil tyl a háčkovaný úplet. Technika pre niekoho jednoduchá, pre iného tvorba štvorcov, kosoštvorcov alebo trojuholníkov pomocou kovovej ihly, malej paličky a samozrejme nite nič zložité. To na necháme na posúdení každému a súčasne ponúkame možnosť naučiť sa v Kurze tradičných techník realizovanom v Nitrianskom Právne.
Záverom si dovolím vysloviť poďakovanie za možnosť prezentácie dokladov zhotovených technikou sieťovania. Na dnes otváranej výstave prezentujeme doklady zo zbierky pána Rastislava Haronika z Vyšehradného. Vzácnu skupinu tvoria doklady obradového textilu z miestneho kostola, ktoré láskavo zapožičal pán farár tiež výrobky súčasníkov, teda účastníčok kurzu tradičných techník.
| ||
