Aké krásne je byť mladým,
aké ľahké je
vtedy dotýkať sa diali.
Keď však závoj rokov postriebri ti vlas,
pod
múdrosťou rokov skladáš túto stať.
Spomienok vienok predkladáš dnes ty,
no
o pár rôčkov bude ho viť aj tvoj syn.
Ľudský život je báseň, ktorú začíname
písať za pomoci našich najbližších. Potom však slová, myšlienky a verše
pokúšame sa zapisovať sami. Chceme dokázať všetkým naokolo, ale predovšetkým
sami sebe, že náš život nie je zbytočný. Skúsenosti, ktoré život vtláča do
vrások našich tvárí, sú neklamným svedectvom bôľov i radostí, ktoré lemujú
každú ľudskú bytosť.
Sme mladí a plní sily, zaujíma nás prítomnosť
a snívame s otvorenými očami o sladkej budúcnosti. Nemáme čas,
stále sa niekam a niekde ponáhľame. Naháňame množstvo pominuteľných vecí,
ktoré nás uspokoja na nepatrnú chvíľu a potom sa strácajú v hmle
zabudnutia. Pri tomto neustálom zhone nevedomky odstrkujeme, či nechávame
nepovšimnuté, natiahnuté ruky našich starkých. Ruky, ktoré nás toľkokrát
hojdali, alebo hladili, keď nám bolo ťažko a tvárou stekali slzy bolesti či
smútku.
Október venovali múdri ľudia úcte k starším. Úcte, ktorá by
mala sprevádzať naše každodenné kroky a nielen v jednom mesiaci
v roku. Veď úcta nesúvisí len s autoritou a rešpektom, ale aj
s poctou, vážnosťou či holdom. Úcta sa dá prejaviť mnohými spôsobmi.
Láskavé slovo, pohladenie či úsmev pookrejú dušičky našim starkým viac ako
obrovské dary. Preto aj žiaci Základnej školy v Nitrianskom Pravne pod
vedením učiteľov Mgr. Ľudmily Spevárovej, Mgr. Evy Gebrlínovej a Mgr. Eleny
Kutišovej navštívili dňa 20.10.2004 Centrum sociálnych služieb Nitrianske Pravno
– Bôrik. Žiaci našej školy ovlažili duše obyvateľov centra krátkym kultúrnym
programom. Program pozostával z ľudových i moderných pesničiek, básní
a z vystúpenia detského folklórneho súboru z Nitrianskeho Pravna,
ktorý vedú Mgr. Ľudmila Spevárová a Magdaléna Vaňová za hudobného sprievodu
Branislava Valku. Deti boli odmenené za svoje vystúpenie obrovským potleskom
a slzami dojatia, ktoré sa trblietali v očiach starkých. Po spoločnom
vystúpení žiaci II. stupňa s piesňou na perách navštívili všetky oddelenia,
aby tak priniesli kúsok ľudského tepla aj tým, ktorým zdravotný stav nedovolil
zúčastniť sa predchádzajúceho vystúpenia. Čerešničkou na torte boli spoločné
fotky spokojných starkých a usmiatych detí.
Krásne je byť mladým, ale ľudský život podlieha prísnym zákonitostiam
a tak, ako začína, musí sa dostať aj do svojej jesene. Keď dnes
vštepíme našim deťom do srdiečok úctu a ohľaduplnosť ku všetkému živému,
potom ku sklonku nášho života budeme môcť hrdo zberať plody našej práce.
