JOZEF DAMKO (1872 - 1955)

V roku 2002 sme si pripomenuli 130. výročie narodenia významného rodáka z hornej Nitry sochára Jozefa Damku.

Už v detstve prejavil talent pre kresbu. Finančné pomery v rodine mu však neumožňovali rozvíjať sa vo výtvarnom umení. Rodičia mu ako zdroj obživy vybrali murárske remeslo, ktoré spolu s kožušníctvom malo v ich rodine tradíciu. V 80. rokoch odišiel za prácou do Budapešti. Počas pobytu v tomto meste nasmeroval osud jeho životnú cestu na dráhu výtvarného umelca. Neskôr sa tu definitívne usadil. V rokoch 1888 - 1893 študoval v Budapešti na Umelecko-priemyselnej škole u A. Loránfiho, K. Herpku a L. Mátraiho. Po jej ukončení, v rokoch 1893 - 1899, pokračoval v štúdiu v Stróblovej majstrovskej škole. V roku 1899 si doplnil vzdelanie na Akadémii Julien v Paríži. V rokoch 1904 - 1907 bol na štúdijnom pobyte v Ríme. Zomrel 11. decembra 1955 v Budapešti.
Začiatky Damkovej tvorby poznačil pobyt v Stróblovom ateliéri, kde sa naučil technicky zvládnuť prácu v materiály a tiež dôkladne pozorovať skutočnosť. Už počas štúdií obosielal rôzne súťaže a realizoval viaceré objednávky pre mesto Budapešť. Zaujímavé sú i jeho práce v oblasti medailérstva. K formovaniu Damkovej osobnosti v zrelého umelca prispel pobyt v Paríži a neskôr v Ríme, ktorý podnietil rozvoj jeho portrétnych schopností, ako to dokazujú práce z tohto obdobia - hlboko realistické portréty s postihnutím psychológie zobrazovaného. Za portrét Definitora realizovaný v roku 1905 dostal Veľkú štátnu zlatú medailu.
Od roku 1897 začal pravidelne svoje práce predstavovať verejne na výstavách v Budapešti ako aj v zahraničí, napr. v roku 1906 v Benátkach a v roku 1908 v Londýne.
Postupne sa Damko stal jedným z najvyhľadávanejších sochárov svojej doby a realizoval viaceré oficiálne objednávky. Boli to sochárske práce v spojení s architektúrou, napr. reliéfy pre fasádu majstrovskej školy, alegorické postavy pre budínsky kráľovský palác a parlament, neskôr práce pre Poľnohospodárske múzeum, budovu sporiteľne a pod. Realizoval i viaceré náhrobné kamene, napr. náhrobný kameň pre matku v Nitrianskom Pravne v roku 1909, náhrobný kameň rodiny Lovrich na Kerepesi cintoríne v Budapešti v roku 1909, ďalej pamätníky a pomníky, napr. pomník padlých v Budapešti.
Do oblasti monumentálnej tvorby patria jeho štúdie na pomník kráľovnej Alžbety, ktorými sa zúčastnil súťaže vypísanej v Budapešti v roku 1902. Pomník nebol realizovaný ešte ani v 20-tych rokoch, ale Damko za svoje návrhy dostal v rokoch 1902 až 1903 II. cenu. Návrh vypracoval v dvoch variantoch, prvá počítala so stojacou postavou kráľovnej, druhá so sediacou a obe spolu obklopovali kompozične spojené skupiny postáv. Dve skice k návrhu so stojacou kráľovnou sa nachádzajú v majetku SNM-Múzea Bojnice. Je to postava kráľovnej a žobrák na schodoch. V ich jemnej a starostlivo vypracovanej modelácii sa prejavila autorova prirodzená schopnosť zobraziť postavy bez zbytočného pátosu a oficiálnosti. Ďalšie významné ocenenie dosiahol Jozef Damko v roku 1904, a to v súťaži na náhrobok pápeža Silvestra II., kde získal prvé miesto a zároveň možnosť štipendijného pobytu v Ríme. V sochárskom poňatí tohto náhrobku sa však uplatnili historizujúce tendencie, najmä v postihnutí celkovej dobovej atmosféry. Reliéfy náhrobku zobrazujú Hold uhorských kráľov Panne Márii, patrónke Uhorska a Pápeža Silvestra II., ktorý preberá od uhorských vyslancov kráľovskú korunu. /Náhrobok sa nachádza v San Giovanni in Laterano v Ríme./ Za túto prácu dostal v roku 1907 cenu A. Ipolyiho, ktorá bola udeľovaná raz za dva roky za rozvoj cirkevného alebo historického umenia.
Veľa prác, hlavne v oblasti tvorby náhrobných kameňov a sôch svätcov vzniklo na objednávku. Damko sa tu podriadil želaniu objednávateľov rešpektujúc dobový vkus. Preto tieto diela sú poznačené akademickým a konzervatívnym prístupom v stvárnení jednotlivých postáv.
Protipól oficiálnym objednávkam v Damkovej tvorbe predstavuje komorná plastika, v ktorej spracoval žánrové motívy inšpirované životom ľudu, napr. Starý pastier, Sediaci hrnčiar, Chudobná žena v zbierkach Maďarskej národnej galérie v Budapešti. V týchto terakotových figúrach sa prejavuje tvorivé uvoľnenie oproti istej zviazanosti pri realizácii diel na objednávku. V snahe vystihnúť celkový kolorit vidieka a jeho atmosféru, zachytáva jednoduchých ľudí bez rozpracovania detailov, s prihliadnutím na pohyb postáv v konkrétnej situácii. Medzi najhodnotnejšie práce patrí kompozícia Na pole zo zbierok SNM-Múzea Bojnice. Jemná modelácia s vystihnutím svetla ako modelačného prvku prezrádza Damkovu oboznámenosť s výdobytkami porodinovského sochárstva v tejto oblasti. Je preto pochopiteľné, že práce tohto druhu mu priniesli i medzinárodné úspechy, napr. v roku 1902 na výstave v Turíne získal striebornú medailu.
Do oblasti žánru patria i Damkove práce s protivojnovou tematikou. V rokoch prvej svetovej vojny tvorí kompozície s motívom lúčenia. Takto protestuje proti vojne, pretože jej nezmyselnosť a tragédiu vidí v narušení pokojného života ľudí, v rozbití rodín, v odchode chlapov na front.
Dielo Jozefa Damku patrí dvom národným kultúram - slovenskej a maďarskej. Na Slovensku sa narodil a vyrástol, ale vtedajšie pomery mu neumožnili rozvinúť jeho talent v rodnom kraji, preto odišiel do Maďarska. Napriek tomu, že tam prežil takmer celý svoj život, predsa sa v jeho tvorbe ozývajú momenty spojenia so Slovenskom, s rodným krajom, s rodičmi a spolurodákmi. Damkove sochárske dielo, či už malo podobu realistických portrétov, žánrovej plastiky v tvorbe súkromného charakteru alebo podobu historizujúcu v oficiálnych objednávkach, patrí do realistickej vetvy novodobého maďarského sochárstva, kde právom patrí medzi významné osobnosti.

VÝSTAVY A OCENENIA

Na výstavách v Maďarsku obdržal umelec celkovo dvanásťkrát najvyššie ocenenie. Ďalej sa zúčastnil 17 medzinárodných výstav, na ktorých obdržal nasledujúce ocenenia:

GALÉRIA - diela Jozefa Damku

ZOZNAM DIEL (bez nároku na úplnosť) :

1912		Törleyovo mauzóleum v Budafoku, reliéf, granit a vápenec
		Sečéniho kúpele Budapešť, nad vstupom ženy a skupina detí, granit (s Ede Margom)
		Minerál, Poľnohospodárske múzeum Budapešť, granit
		Orba, Poľnohospodárske múzeum Budapešť, granit
1913		Okrúhla hlava ženy, štúdia, pálená hlina
		Nevesta, socha, pálená hlina
		Chudobná žena, socha, pálená hlina
		Literatúra, Najvyšší súd Budapešť, granit
		Sochárstvo, Najvyšší súd Budapešť, granit
		Telefonický rozhovor, Jozefská telefónna ústredňa Budapešť
1913/14		Podobizeň R.R., socha
		Brat Antonius, busta, pálená hlina (Múzeum Bojnice)
		Brat Antonius, busta, bronz (vlastníctvo rodiny)
		Malý kňaz, socha, pálená hlina
		Práca a zdravie, reliéf býv. Múzea pre sociálne služby a zdravotníctvo Budapešť
1914		Portrét T.D., socha, pálená hlina
		Teológ, socha, pálená hlina
		Súčastné dianie, reliéf, sadra
		Portrét študujúceho, pálená hlina
		Parisov súd, reliéf, vstupná hala hotela Gelért, Budapešť (zničený počas II.sv. vojny)
		Rozlúčka vojakov, pálená hlina
		Skupinka na dovolenke, pálená hlina
		Gomperz Villa, Budapešť, súsošie štyroch postáv (s Richardom Fürerlyiom)
1915		Murár Csebes z Nitrianskeho Pravna, pálená hlina
		Pokánie, untersbergský mramor, Múzeum krásnych umení Budapešť (jedno z najkrajších diel umelca)
1916		Bánat, mramorový obraz pre kasíno (Maďarská národná galéria, Budapešť)
		Premýšľajúci, pálená hlina
		S. Tóth, socha, pálená hlina
		Sv. Peter, socha pre piaristický kostol, Budapešť, mramor
		Sv. Pavol, socha pre piaristický kostol, Budapešť, mramor (teraz v piaristickom gymnáziu Budapešť)
		Mikuláš Révai, filológ, reliéf, piaristické gymnázium ,Budapešť
		Pamätník archeológov Römera, Pulszkeho a Hampela, záhrada Národného múzea Budapešť, vápenec
1917		Sv. Peter, Katedrála sv. Štefana, Budapešť, mramor
		Národná banka, Szabadság tér, Budapešť, dekoračné práce na fasáde, zobrazenie jednotlivých povolaní, spoločná práca maďarských sochárov, pieskovec (Roľník, Pastier, ...)
1918		Kojaca matka, pálená hlina a bronz (vlastníctvo rodiny)
1919		Kuruc, Pamätník v Halas, Maďarsko, granit
		Patrónka Maďarska, reliéf
1920		Dievčenská hlava, pálená hlina (Múzeum Bojnice)
1923		Návrh Kapistranovho pomníka, Budapešť, sadra
1924		Sv. Mária, socha, Belvarosi kostol, Budapešť, mramor
		Sv. Jozef, socha, Belvarosi kostol, Budapešť, mramor
1925		Socha sedliaka, Saxlehnerova cena, dekoratívne pálená hlina
		Tisza István, reliéf, Pamätná tabuľa na hlavnom vchode Parlamentu Budapešť, mramor
		Architektúra, socha staviteľa Parlamentu v Budapešti, pyrogranit
		Strojárstvo, Parlament v Budapešti, pyrogranit
		Obuvník, Parlament v Budapešti, pyrogranit
		Kavalerista, pyrogranit, Parlament v Budapešti
		Strobl Alois, busta z mramoru a granitu
		Pamätník Jozefa Kapistrana, bronz, areál hradu Budapešť
		Vojnové pamätníky v : Kiskrösöne, Érde, Hajduszovatone, Megyaszone
		Sv. Anton, socha, mramor, Kostol Zugliget, Budapešť
		Sv. Tadeáš, socha, mramor, Kostol Zugliget, Budapešť
1926		Náhrobníky pre cintorín Kerepesi v Budapešti a Nitrianskom Pravne
		Kardinál Ján Csernoch, busta, mramor
		Gróf Széczen, busta (vyslanec vo Vatikáne), mramor
		Veľkovojvoda Csernoch, busta (vlastníctvo rodiny Csernoch), mramor
		Biskup Frankói, charakterová hlava, mramor
		Biskup Láni, busta, mramor
		Biskup Zadravetz, busta, mramor
		Alojz Stróbl, busta
1927		Achille Matti (neskôr Pius XI.), reliéf, Katedrála sv. Štefana, Budapešť, mramor
		Náhrobník rodiny Seenger, cintorín Kerepesi, Budapešť, mramor
		Náhrobník rodiny Hagemacher, cintorín Kerepesi, mramor
		Náhrobník rodiny Keinz, cintorín Kerepesi, mramor
		Náhrobník rodiny Hikisch, cintorín Kerepesi, vápenec
1928		Hlava ženy, pálená hlina (Múzeum Bojnice)
		Sv. Anton, socha, mramor, Katedrála sv. Štefana, Budapešť
1929		Pápež Pius XI., pamätná tabuľa, Budapešť
		Fraknói Wilhelm, náhrobník, ERROR: Zacyklenie v HTMLinclude. Prosim, kontaktujte administratora !!! Vygenerované REDAKČNÝM SYSTÉMOM PCRS 1.8 (c) Peter Černák Odporúčané minimálne rozlíšenie 1024x768 pixelov. :: VYHĽADÁVANIE :: KONTAKTY :: PRAVIDLÁ PRÍSTUPNOSTI :: SPRÁVCA OBSAHU A TECH.PREVÁDZKOVATEĽ ::