Kroj bol oddávna vidite¾ným prejavom silného pocitu spolupatriènosti a súdržnosti. Ovplyvnený zvykmi a tradíciou jednotlivých regiónov, sa stal jednotným a jedineèným odevom širokých vrstiev ¾udu. Nemožno prehliadnu, ako sa do svojej krásy rozvíjali na všetkých miestach ¾udové odevy, ktoré svojim formovým a výrazovým bohatstvom vypovedali o charaktere a zvykoch ¾udí, svojich nosite¾ov, nemali len ochrannú a úžitkovú funkciu, vyjadrovali príslušnos ¾udí k urèitému sociálnemu prostrediu i regiónu. Keï si prezrieme ženské kroje Slovenska, oèarí nás pestrá paleta druhov a typov. Ak by sme ju mali systematizova, musíme sa na jednotlivé krojové súèasti pozrie osobitne z h¾adiska ich základnej formy. Zistíme, že všetky kroje majú jednotnú základnú formu, tak ako sa vyvinula v ¾udový odev ešte v 16. storoèí v bezmála celej strednej Európe.
Jednotlivé krojové èasti sú všade tie isté: u žien: jednoduchá spodná koše¾a z hrubého konopného plátna, tzv. rubá, na ktorej je viacero sukní, ïalej široko strihaná vrchná blúzka s riasenými rukávmi z jemnejšieho plátna, nazývaná aj oplecko, rukávce, bohato zdobená krátka vesta, zvaná lajblík, brustfleck, kabátik. Ïalej je to väèšinou zástera, èepiec, šatka cez hruï a ruèníky. U mužov je základom koše¾a, nohavice, vesta, klobúk, kabát nazývaný halena èižmy alebo krpce. V Pravne a okolí, ktoré tvorí jeden z 5 ve¾kých krojových okruhov Hornej Nitry sa súèasne vyskytovali 3 typy kompletného obleèenia.

Móda a štýl hrali dôležitú úlohu v odievaní a vždy našli svoju odozvu aj u širokých vrstiev ¾udí. Nemecké banské mestá ako Kremnica, Štiavnica a Banská Bystrica udávali ton aj okolitým nemeckým osídleniam. Vplyvom silných kultúrnych vzahov stredoslovenských banských miest sa dostala do našej oblasti krojová forma, ktorá sa udržala v Pravne až do druhej polovice 19. storoèia. /kolorovaná fotografia prelom 19.a20.stor.// Tento kroj sa dostal, s nieko¾kými zmenami aj do okolitých nemeckých dedín a tu bol nosený až do druhej svetovej vojny. Úprava hlavy – šata – sa najdlhšie zachovala v Tužine, ale jej pôvod treba h¾ada v Pravne.

Istej skupine žien v Pravne nestaèila doterajšia forma odevu, a v 2. polovici 19. storoèia vytvorili – pravdepodobne vplyvom cudzích odevných zvykov – novú formu kroja. /nové fotografie// Tá sa líšila od sedliackeho kroja okolitých dedín, Pravnianky boli predsa meštianky, a tento kroj bol všeobecne obdivovaný. V meste sa nosilo vkusná spodná bielizeò zdobená tzv. štikerajom. Spodnice a hodvábna sukòa sa zachovali z pôvodného kroja. Na sukòu a lajblík sa používal drahý hodvábny taft pastelových farieb, zástera je tiež hodvábna v danom odtieni, alebo kontrastnej farby. Šatka cez prsia a rukávy sú kombinované vyšívaným tylom. Hlavnými znakmi tohto nového typu kroja je úpravy hlavy èepiec - zlatohlav, nazývaný „koke“ a zimný slávnostný krátky kabátik – „tušala“.

Mužský kroj: Na spodný odev sa používalo domáce plátno. Koše¾a nemá golier, ku krku sa priväzovala šnorkou. Koše¾u pokrývala tmavá vesta, ktorá sa zapínala až ku krku, na veste sa nosila dlhá mentieka. Miesto tejto sa neskôr udomácnila kratšia halena siahajúca po pás. Na nohavice a vestu sa používalo tmavomodré pravnianske súkno – v Pravne pracovala široko ïaleko známa súkenka. Nohavice, vesta a haleny boli zdobené šnúrami. Na výroèité sviatky sa používali bohato zdobené odevy striebornými gombíkmi, sponami a reazami, v zimnom období líštinové kožuchy. Hlavu pokrýva èierny plstený klobúk. Ako obuv sa na sviatoèné dni používali nové èižmy, v bežný deò a v zime staré.

Kroje sú súèasou hmotnej kultúry ¾udu. V nich sa snáï najlepšie odzrkad¾uje podstata a charakter ¾udí, ktorí ich nosili. Vyznaèujú sa praktickosou, krásou a èarom, ktoré do nich zatkali šikovné ruky našich materí. Preto by sme ich mali naïalej ochraòova a odovzda ïalším generáciám.

Spracoval Andrej Richter